Oficiální stránky Karoliny Francové, české spisovatelky sci-fi a fantasy, držitelky několika prestižních literárních ocenění.

Bohumil Stožický : Arien

Dvadsaťjeden nocí
Prvý raz som sa s tvorbou Karolíny Francovej stretol vlani ako porotca CKČ. S románom Život je rafinované peklo plným právom zvíťazila. Arien mi jej predchádzajúci úspech pripomenul vo viacerých ohľadoch. Napríklad tým, že sa číta jedným dychom.
Je to príbeh, ktorý po nociach rozpráva stará žena svojej pravnučke. Príbeh mladého mága Ariena, jeho moci a ľudí ňou spojených i spútaných. Tiež príbeh lásky, nenávisti, pomsty, vojny a temnej mágie. Notoricky známe ingrediencie sa miesia v prekvapivo originálnom rozprávaní. Aj keď kladenie otázok o dobre a zle ničím výnimočným nie je, spôsob ktorým sa to deje i odpovede ktoré zaznievajú punc výnimočnosti (či aspoň osobitosti) majú.
Napriek pomerne veľkému rozsahu (427 strán) je kniha svojou podstatou komorná. Arien je viac než hlavná postava – je zdrojom všetkého diania a román sa tak stáva kronikou jedinej osoby. O iných vieme len o málo viac, než nám ukáže Arienov jas. Jeho vzťahy s ostatnými postavami sú nerovnocenné. Rozprávačka Deshaiés, ktorá je k nemu zo všetkých najbližšie, je mu otrokyňou. A práve Deshaiés vydáva svedectvo, kladie otázky a súdi. Veľmi osobne, zaujato, ľudsky. Spôsob podania textu zvolila Karolína Francová naozaj šťastne. Rozprávanie v prvej osobe je čitateľsky príťažlivé, navyše stavia autorku do polohy kronikára. Silná osobná väzba Deshaiés k Arienovi posúva sprostredkovanie udalostí do natoľko neobjektívnej roviny, že sa čitateľ ocitá po boku autorky na nestrannom pozorovacom stanovisku. O to väčšie potešenie môže nájsť pri hodnotení skutkov, motívov i charakterov postáv, v hre na pravdu čakajúcej za príbehom na jeho osobný vklad.
Kniha ako predmet je sympatická od žánrovo jednoznačne zaradenej obálky po posledné písmeno. Pražské nakladateľstvo Triton má šťastnú ruku pri výbere vydávaných titulov a ja dúfam, že nebudem pridlho čakať na ďalší román Karolíny Francovej. Len škoda, že som sa o tejto talentovanej dáme nedozvedel viac. Kým svoju informačnú medzeru zaplním, pustím si Shaggyho a budem s ním spievať: „Ó, Karolína!“
hodnotenie: 8/10
Co ti psaní dává?
To je jednoduché. Když se to daří, tak naprostou euforii. Když to nejde, tak totální depku. Člověk to samozřejmě dělá kvůli těm okamžikům radosti.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one