Oficiální stránky Karoliny Francové, české spisovatelky sci-fi a fantasy, držitelky několika prestižních literárních ocenění.

Bohumil Stožický : Algar Tarch

V prvom rade ma zaujalo meno autorky. Tým, že mi absolútne nič nehovorilo. A keď som sa pustila do čítania, príbeh ma pohltil...
Nad Sarimgatom zúri búrka. Taká, akú ešte nikdy nikto nezažil. Búra mesto, ničí podhradie, zabíja. A more vyvrhuje ostrov. A s ním čosi, čo malo ostať navždy pochované... Počas búrky princ - bojovník, Seaghatan, pomáha ľuďom a zachraňuje im životy, odvádza ich do bezpečia hradu, kde sa jeho brat, princ - nasledovník Secant veselo zabáva spolu so svojím priateľom a pobočníkom Alleycarom. Alleycar vidí, ako z mora rastie ostrov a chce ho čo najskôr preskúmať. Svoj plán zrealizuje hneď po búrke a vypraví sa na ostrov v spoločnosti Seaghatana. Tam objaví čarovnú schránku, ukrývajúcu tajomstvo. Kráľovská rada rozhodne schránku otvoriť a tak vypúšťa na svet netvora, ktorý mal ostať naveky uväznený... V krajine sa začnú diať hrozné veci, miznú ľudia, zem ostáva bez jedinej známky života. A netvor silnie a jeho moc rastie. Pomôcť môžu len čarodeji, lenže je tu háčik. Všetci boli vybití pred osemsto rokmi, keď krajinu postihlo podobné nešťastie a od tých čias sú v rámci prevencie vraždené všetky deti, ktoré sa narodia so znamením čarodejov - s modrými očami. Kráľovná Sashel ale o jednom čarodejovi vie. Sama mu dovolila žiť na území kráľovstva. A tento čarodej sa stáva jedinou nádejou ľudí na záchranu. O pomoc ho idú požiadať tí, ktorí priniesli z ostrova schránku so záhubou - princ Seaghatan a Alleycar. Dvaja ľudia, ktorí si navzájom nedôverujú a z tej duše sa neznášajú. A cestou sa k nim pridáva v prestrojení Satarel - tretia z kráľovských detí, v túžbe dokázať svoje schopnosti a samostatnosť a zaslúžiť si nie len lásku, ale aj úctu svojich starších bratov... V mysliach všetkých sa vznáša mrak pochybností: bude čarodej Iann vôbec ochotný pomáhať ľuďom, ktorí zabili jeho rodinu a systematicky hubia jeho rasu? A ak bude ochotný - zvládne túto úlohu?
Ako ste si iste povšimli, toto nie je román s jedným hlavným hrdinom. Máme ich tu celú skupinu a autorka si s nimi poradila skutočne obdivuhodne. Na ploche 431 strán môžeme sledovať vývoj všetkých týchto postáv, zmeny ich myslenia, ich dozrievanie. Vidíme, ako sa z uzavretého a zatrpknutého Ianna stáva bytosť ľudskejšia a otvorenejšia, ako sa ľahkovážny a pôžitkársky princ Secant mení v skutočného panovníka, ochotného obetovať sa za svoju krajinu, ako hrdý a neprístupný princ - bojovník Seaghatan objavuje aj iné ľudské kvality, než je umenie boja, ako rozmaznaná a hýčkaná Satarel zisťuje, že svet naozaj nie je len ružová záhradka. Z Alleycara, veľmi inteligentného a poznaniachtivého ľahtikára sa stáva skutočný priateľ, ochotný dať život za život... A samozrejme - máme tu zas trocha iný pohľad na mágiu. Je zaujímavé, že čo autor, to iný postoj. A postoj Karoliny Francovej k mágii, jej zdrojom a spôsobu používania sa mi veľmi pozdáva.
Veľmi sa mi pozdáva celý jej román. Je to skutočná high-fantasy, ktorej nechýba ani jeden z klasických atribútov a je okorenená všetkým, čo si len môže čitateľ priať - dokonca aj zmyselnosťou v rôznych podobách. A je to aj román o uvedomovaní si chýb, o zodpovednosti za svoje činy, o odpúšťaní... Je to román, výrazne poznamenaný tým, že jeho autorkou je žena. Niekto sa možno teraz uškrnie, ale hovorím to v kladnom zmysle slova. Poznať to práve na psychike postáv, na opisoch situácií, na jemnom humore. A stráca sa to pri opisoch bojov a mučenia. Niektoré momenty prekvapujú krvavosťou a krutosťou. Napriek tomu román pôsobí vyvážene a ani tá nakrvavejšia sekvencia nie je samoúčelná.
Kniha sa číta výborne. Nebudem sa už opakovať a chváliť redakčnú prácu, ktorá má na pohodovom čítaní nemalý podiel. Pri vydavateľstve Straky na vrbě som si na jej kvalitu tak zvykla, že sa na ňu už nezameriavam a beriem ju ako samozrejmosť. Keby sa to tak dalo povedať o všetkých vydavateľstvách... to by bol sen... Príjemne prekvapil aj fakt, že hoci na obálke nie je ani jedna z hlavných postáv, je jej námet úzko zviazaný s dejom knihy a celková grafická úprava obálky je ozaj príťažlivá. Myslím, že vydavateľstvo odviedlo záslužnú prácu, keď uviedlo na trh knihu tejto autorky. Na to, že Karolina Francová vlastne až na dve poviedky, uverejnené v Ikarii, vôbec ešte nepublikovala, je jej prvý román naozaj dobrý. A mne neostáva iné, ako s napätím čakať, či také dobré budú aj ostatné, ktoré sa - pevne verím a dúfam - na trhu objavia v budúcnosti. Dávam 9/10
Co ti psaní dává?
To je jednoduché. Když se to daří, tak naprostou euforii. Když to nejde, tak totální depku. Člověk to samozřejmě dělá kvůli těm okamžikům radosti.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one